Prístup znalca pri stanovení hodnoty ušlého zisku

Autor: Anna Harumová | 20.3.2018 o 15:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  66x

Ušlý zisk, vyčíslenie ušlého zisku, znalec, znalecký posudok, podnikateľský plán, diskontný faktor, miera rizika, cash flow, odčerpateľné zdroje, diskontované príjmy    

V podnikateľskej praxi sa čoraz častejšie stretávame s potrebou vyčíslenia ušlého zisku znalcom. Ušlý zisk vzniká ako dôsledok určitého obmedzenia subjektov, ktoré bežne takýto zisk dosahujú, alebo by ho mohli dosiahnuť ako  predpokladané zisky. Medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú stanovením hodnoty ušlého zisku sa používa viacero druhov jeho definovania.

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa zvyčajne charakterizuje ako rozdiel medzi tým, čoho poškodený majetkovo skutočne dosiahol a čoho by dosiahol, keby nebolo škodovej udalosti. V danom prípade ide teda o hypotetický ušlý zisk zahŕňajúci hypotetické výnosy a hypotetické náklady.

Hypotetický ušlý zisk je zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania poškodenej osoby. Ušlý zisk je vyčíslenie finančnej hodnoty, ktorú by poškodený mohol dosiahnuť, keby k škodovej udalosti nedošlo. Ušlý zisk z podnikateľskej činnosti môže mať rôzne podoby a môže byť vyčíslený rôznymi spôsobmi, pretože sa môže odvíjať ako od jednorazových stratených príjmov z individuálnych podnikateľských aktivít, tak od relatívne pravidelne dosahovaného zisku z priebežne vykonávaných činností.

Majetková ujma, ktorá  má charakter ušlého zisku a je predstavovaná stratou majetkového prínosu, ktorý poškodený mohol očakávať od svojho zmluvného partnera pri obvyklom slede udalostí, nebyť škodovej udalosti. Takejto osobe nepochybne ušiel majetkový prínos v hodnote plnenia, ktoré by dostala, lebo tým, že sa tak nestalo, nezväčšil sa jej majetkový stav, hoci bolo možné dôvodne očakávať, že sa tak stane. Spôsob zisťovania výšky tohto ušlého zisku závisí v každom jednotlivom prípade na skutkových tvrdeniach poškodeného, ktorými je uplatnený nárok na náhradu škody zdôvodnený, teda na tvrdeniach o konkrétnych okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že by v zažalovanom období (nebyť napr. väzby) dosiahol pri svojom podnikaní zisku, o ktorý prišiel.

Skutočne ušlý zisk spočíva v nezväčšení majetku poškodeného, ​​ku ktorému preukázateľne došlo len v dôsledku škodovej udalosti. Ide o prípady, kedy je možné od seba presne oddeliť vplyv škodovej udalosti od iných okolností pôsobiacich na možné zvýšenie zisku. Podnikateľ môže na podnikateľské príležitosti vynaložiť určité náklady, ktoré potom, čo podnikateľskú príležitosť v dôsledku protiprávneho konania škodcu stratí, môže uplatniť aj ako márne vynaložené náklady, ktoré predstavujú skutočnú škodu.

Zjednodušené vyjadrenie ušlého zisku by sme mohli podľa môjho názoru formulovať ako:

„Ušlý zisk je hodnota vyjadrená v peniazoch, vznikajúcu ako dôsledok určitého obmedzenia práv príslušných subjektov, ktoré bežne zisk dosahujú, alebo by ho mohli dosiahnuť, na základe určitých skutočností“.

Stanovenie hodnoty ušlého zisku v znaleckom posudku by malo byť vykonávané znalcom v Odbore 09 00 00 Ekonómia a manažment - Odvetvie 09 03 00 Kontroling. Vyčíslenie ušlého zisku nie je upravené v znaleckých predpisoch, ušlý zisk je však čiastkovo upravený v niektorých právnych predpisoch:

Občiansky zákonník rozlišuje skutočnú škodu, ušlý zisk a nemajetkovú újmu, ktorá vzniká s súvislosti s trestným činom. Škoda alebo nemajetková újma sa uhrádzajú predovšetkým v peniazoch, ale zákon pripúšťa aj úhradu škody uvedením do predošlého stavu, teda opravou.

Obchodný zákonník upravuje škodu a ušlý zisk vo viacerých častiach zákona vo forme definovania jednotlivých porušení zákona, na základe ktorých škoda alebo ušlý zisk vzniká.

Zákon o účtovníctve upravuje škodu a manko, ktoré môžu vznikať pri činnosti podniku. Ušlý zisk v zákone o účtovníctve nie je priamo upravený, ide však o výnos podniku. Ušlý zisk sa neúčtuje ako výnos ako predaj výrobkov, tovarov a služieb, aj keď môže vznikať v súvislosti s týmito predajmi, ale predstavuje iný výnos a účtuje sa v podniku prijímateľa ušlého zisku na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Subjekt, ktorý má povinnosť zaplatiť ušlý zisk účtuje vo svojom podniku o ostatných nákladoch na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.  

Zákon o dani z príjmov neupravuje špecificky ušlý zisk, je to ostatný prevádzkový výnos podniku, z ktorého je potrebné odviesť daň, nakoľko nie je  v zákone od dane oslobodený a nie je vylúčený ani ako predmet dane. Je teda potrebné ušlý zisk riadne zdaniť.

Zákon o dani z pridanej hodnoty, nerieši ušlý zisk, ktorý je výnosom u poškodeného. To znamená, že ušlý zisk nie je  predmetom dane, ani oslobodený od dane, ale nepovažuje sa ani za zdaniteľné plnenie, ktoré by podliehalo dani z pridanej hodnoty.

Trestný zákon definuje aj ušlý zisk, pričom hovorí, že ušlým ziskom je ujma na zisku, nasledovne: „Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Výpočet ušlého zisku právnickej osoby - pri výpočte ušlého zisku právnickej osoby vychádzame z kladného výsledku  hospodárenia, ktorý sa predpokladá v budúcnosti. Zdrojom informácii o budúcich ziskoch môže byť podnikateľský, resp. finančný plán, alebo si znalec uvedené výsledky prognózuje na základe finančnej analýzy spoločnosti ex post a na základe očakávaných budúcich tržieb. Samotný prognózovaný zisk však ešte nepredstavuje to čo právnickej osobe ušlo na základe  škodovej udalosti, resp. udalosti, ktorá vznik ušlého zisku spôsobila. Často sa stáva, že ušlý zisk je potrebné vypočítať za viac ako jeden rok a v tom prípade je potrebné pri výpočte zohľadniť časovú hodnotu peňazí. Budúce odčerpateľné zdroje (cash flow)  podniku sú potom diskontované na súčasnú hodnotu k dátumu vzniku ušlého zisku. Je preto veľmi dôležité určiť aj na základe porady s právnikom dátum vzniku ušlého zisku, od ktorého sa potom ušlý zisk počíta a vydokladovať ho. Takýmto dátumom môže byť napríklad  neoprávnené rozhodnutie štátneho orgánu o zastavení stavby alebo odstúpenie zmluvnej strany od právoplatnej zmluvy. Diskontný faktor zahŕňa aj mieru rizika budúcich diskontovaných príjmov. Najlepším podkladom na vyčíslenie budúcich odčerpateľných zdrojov sú podnikateľské plány, ktorých realizácia bola protiprávne zastavená. Najčastejšie ušlý zisk v podniku vzniká pri porušení zmluvných povinností obchodného partnera. Často ide aj o porušenie iných povinností podniku podľa príslušných právnych predpisov alebo môže ísť o rôzne podvody alebo neoprávnené obohatenie.  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa celkom nestiahol, prijímal arabského šejka

Účasť exministrov na oficiálnych prijatiach návštev je ojedinelá. Exminister hovorí, že nešlo o nič zásadné.


Už ste čítali?